|
Ovládanie a zachytávanie
Programy na ovládanie TV obsahujú aj funkcie zachytávania. Zdá
sa mi, že samostatné programy len na zachytávanie ani
neexistujú. Niektoré programy však majú také komplikované
nastavovanie staníc, že ich je možné podľa mňa ťažko zaraďovať
medzi programy na ovládanie TV.
Programy:
ATV2000
- Program pre sledovanie TV a capture s
prehrávačom (podpora externých titulkov a štatistiky bitrate). V
TV móde umožňuje filtrovanie obrazu (deinterlace, DNR, rôzne
efekty), filtrovanie zvuku a teletext, v Capture móde možnosť
výberu kódeku videa a zvuku, nahrávací profily, capture do AVI a
Ogg (s Vorbis zvukom).
CapTV ver. 2.0
- Veľmi dobrý program na sledovánie TV a zachytávanie.
Podporuje zachytávanie automaticky číslovaných snímkov, video
sekvencií a snímkových sekvencií. Vie taktiež udržovať
posledných niekoľko snímkov v pamäti a po stisku klávesy
ponechať na disku. Nie je nutná inštalácia.
FlyDS -
Program pre zachytávanie do AVI alebo MPEG-1 pre Win 2000,XP s
plánovačom, deinterlace, MPEG recorder.
iuVCR
Virtual VCR -
Dobrý a ľahko použiteľný zachytávací program. Funguje vo Win2000
(lepšie), tak vo Win98, ale i v WinXP. Veľké plus je jeho
stabilita. Prepracované užívateľské rozhranie od verzie 2.6 .
Pracuje s WDM ovládačom.
WinVDR Pro
- Program pre nahrávanie do MPEG-4 AVI/WMV v reálnom čase.
DSCALER
Fly2000TV -
podľa mojich skúseností asi najlepší pre zachytávanie program
pre kartu FlyTV Prime 34 FM
LifeView TVR 3.20 -
najlepší program na sledovanie TV priamo od výrobcu, umožňuje
sledovanie TV v DVD kvalite bez akéhokoľvek zobrazovania
prekrývania snímkov
Aktualizácia 21.3.2007:
Zo stránky LifeView zmizol program
LifeView TVR 3.20 a je nahradený nejakou novšou verziou, tá
však nie je pravdepodobne určená pre túto kartu a spôsobuje
problémy a zamŕzanie PC. Ak má niekto záujem o
LifeView TVR 3.20, nech sa mi ozve mailom.
ChrisTV
- v súčasnosti jeden z najlepších programov na pozeranie
TV. Existujú 3 verzie: Lite - je zadarmo, slúži hlavne na
pozeranie TV. Professional a Standard- sú platená, umožňujú aj
nahrávanie a majú veľa iných (zaujímavých) doplnkov.
K!TV
- pomerne jednoduchý program, ale je freeware. Umožňuje
prehľadné prepínanie programov. Výhodou je že vstupy (S-Video a
Composite) je možné zaradiť medzi kanály a tak ich veľmi ľahko
prepínať (napr. pri zapojení DVD prehrávača na S-Video a
satelitu na Composite vstup)
Ovládanie TV
Čo sa týka ovládania TV, tak v každom
programe je to trochu iné a zároveň v princípe podobné. Aj tu
však platí upozornenie.
UPOZORNENIE ! - V mnohých programoch sa
nastavuje krajina a podľa tejto krajiny programy ladia kanály
(vlastne sa nastavuje norma, ale aby to bolo jednoduchšie pre
bežných užívateľov, tak sa nastavuje krajina) Avšak Slovensko je
v zozname zle zaradené a pri zvolení Slovenska sa nič nenaladí,
zle sa naladí alebo nepôjde zvuk. Je to asi dané minulosťou,
keďže kedysi sa u nás používala iná norma ako teraz. Preto pri
voľbe krajiny zvoľte Rakúsko (Austria) alebo Poľsko.
Aktualizácia 21.3.2007:
Hitom dnešnej doby je používanie počítača ako
domáceho multimediálneho centra (HTPC). Na tento účel je
potrebné zvoliť vhodný program. Najznámejšia je edícia MS
Windows Media Center Edition. Windows Vista v sebe
obsahuje taktiež program Media Center. Medzi bezplatné programy
patrí Media Portal. Zoznam programov tohto typu je možné nájsť
na
http://www.eirikso.com/2005/10/25/the-media-center-software-list/
Za spomenutie stojí aj možnosť zvoliť
programové vybavenie HTPC na báze linuxu: jedná sa napr. o
mythtv alebo
freevo. Tiež je možné vyskúšať distribúcie
špeciálne na tento účel pripravené, jedná sa o
KnoppMyth alebo
MythDora (sú aj v sekcii Kúpiť Linux v ľavom menu). Ďalej možno
spomenúť LinVdr a
geexbox.
Tu treba spomenúť že na tento účel (HTPC)
je potrebná aj TV karta s certifikátom MCE, ktorý však LifeView
Prime 34 FM nemá, takže jej spustenie pod Windowsom za účelom
HTPC je (asi) nemožné so štandardnými WinMCE, alebo s Media
Portalom.
Zachytávanie TV
Problematika zachytávania je však podstatne
komplikovanejšia a rozmanitejšia.
PAL a problém s veľkosťou dát : V
našich končinách máme televíznu normu PAL, čiže maximálne
rozlíšenie, ktoré môžeme zachytiť do počítača, je 768 x 576 pri
25 snímkach za sekundu (prípadne 720 x 576 alebo 704 x 576 v
závislosti od TV karty). Problém je v tom, že keď zachytávame
video s takýmito parametrami, musíme v reálnom čase ukladať na
disk veľké množstvo dát (vyše 30 MB/s). Mnohé počítače nedokážu
spracovať a uložiť takýto dátový tok. A ak aj áno, jeden film by
zabral na disku cca 160 GB.
Ako na to?
- existujú v podstate
dve metódy a ich kombinácia
Pomalý postup:
v aplikácii určenej na zachytávanie
zachytíme napr. film v nekomprimovanej podobe (alebo použijeme
kodek s bezstratovou, resp. málo stratovou kompresiou). Takto
získame určitý medziprodukt – veľmi veľký súbor. Ďalej, ak je
treba, môžeme použiť editor na vyrezanie reklám alebo iné
potrebné úpravy. Potom môžeme aplikovať filtre na odstránenie
šumu. Šum sa nachádza v TV vysielaní, aj keď ho nie je vidno a
je to náhodná informácia navyše. Kodek sa samozrejme snaží
zakódovať aj túto informáciu a výsledkom je znížená kvalita
videa. Tiež je teraz vhodné použiť filtre na zmenu veľkosti
obrazu. Po odstránení šumu môžeme pristúpiť k finálnej
(stratovej) komprimácii.
Výhodou tohto postupu je možnosť použiť kodeky resp. nastavenia
nevhodné na realtime kompresiu a tým vyššiu kvalitu. Nevýhodou
je väčšia časová náročnosť a potreba dostatočného miesta na
disku pre "medziprodukt".
Rýchly postup:
zachytávame, filtrujeme a komprimujeme do finálnej podoby naraz.
Je to najrýchlejší spôsob – hneď po skončení máme výsledný
súbor. Nevýhodou je veľká náročnosť na počítač. Ten musí naraz
video a audio ťahať z TV karty, filtrovať, komprimovať a ukladať
na disk. Keď to počítač nestíha, vynecháva snímky, prípadne sa
rovno zrúti. Mnohé kodeky nedokážu komprimovať v reálnom čase a
iné to robia na úkor kvality.
Kombinácia:
Video zachytávať priamo do
stratového kodeku ale audio zachytávať v nekomprimovanej podobe
- menej problémov so zachytávaním, zvuk sa skomprimuje až potom
Kodeky
Niektoré poskytujú bezstratovú kompresiu, iné
zase stratovú, ale veľmi vysokú. Nie všetky sú vhodné na
zachytávanie videa v reálnom čase - niektoré najprv spracovávaný
obraz analyzujú a až po analýze pri ďalšom prechode komprimujú,
iné zase potrebujú na komprimáciu viac času (napr. komprimácia 1
sekundy videa trvá 2 sekundy). Tieto kodeky sa používajú pri
pomalom postupe v aplikácii na spracovanie videa na finálnu
komprimáciu. V závislosti od rýchlosti počítača a nastavenia
kodeku môže trvať spracovanie filmu niekoľko hodín.
Podrobný postup ako zachytávať je možné nájsť
na serveri www.tvfreak.cz
pod názvom Zachytávání pro začátečníky.
Zásady (všeobecné):
-
Zvukový kodek používať PCM (nekomprimovaný) -
s ostatnými môžu byť problémy (vypadávanie zvuku, snímkov, nečakané
ukončenie záznamu, nezačatie záznamu)
-
Použiť frekvenciu zvuku 48 kHz (pretože 48
kHz je štandardná frekv. zvukových kariet a nie 44,1 kHz ako si
mnohý myslia)
-
Zvoliť kodek s ohľadom na výkon vášho systému
a rýchlosť a veľkosť pevného disku (viac v teste kodekov) a s
ohľadom na požadovanú kvalitu: ak budete záznam ešte editovať,
strihať (odstraňovať reklamy) tak voliť bezstratový kodek, alebo
kodek s malou kompresiou; ak video nebudete editovať, tak možete
zachytávať rovno do DivX, alebo XviD (ak vám to výkon stroja
umožňuje)
-
Vhodné je nastaviť v programe veľkosť
Videostream Size na 768x576 a vo vlastnostiach DivX nastaviť
Resize napr. na 384x288 - dosiahne sa tým podstatne lepšia
kvalita ako keby ste priamo zachytávali do nižšieho rozlíšenia
-
Ak sú okraje škaredé, tak nastaviť orezanie
okrajov obrazu (číslo je počet orezaných pixelov)
-
Z resize filtrov je najlepší "bicubic soft",
ale je náročnejší na výkon CPU; ak CPU nestíha, tak použiť "bilinear"
-
Ak je to možné tak v DivX nastaviť Source
Interlace: Deinterlace all frames
-
Pred skutočným nahrávaním si otestujte
nastavené hodnoty nahraním krátkeho videa.
-
Nikdy nepoužívajte pri zázname maximálnu
hlasitosť! Optimálna hranica je na úrovni okolo 60-75%, ale je
dobré dopredu si vyskúšať aká úroveň vám vyhovuje.
-
Disk je nutné pravidelne udržiavať (defregmentovať,
kontrolovať, uvoľňovať čo najviac voľného priestoru a podobne).
-
Pred samotným grabovaním je dobré počítač čo
najviac odľahčiť – to znamená vypnúť programy bežiace v pozadí,
ktoré odoberajú systémové prostriedky. Najlepšie je grabovať na
samostatný rýchly disk (alebo aspoň na nesystémovú partíciu).
-
Štandardné rozlíšenie PAL je 768x576, polovica 384x288 odpovedá
kvalite VHS
-
Ak
netrváte na zachovaní pomeru strán pixlu 1:1, doporučené
rozlíšenie je 720x576 alebo 360x288
-
Kódovanie používajte YUV alebo YUY2 (YUY2 používam ja)
-
Pozor
na maximálnu veľkosť súborov ak používate FAT32 - je max. 4GB !
U NTFS je neobmedzená.
-
Lacnejšie karty, napr. s čipom BT848 nebo BT878 nevedia zároveň
zachytávať a zobrazovať náhľad na monitore pri počte riadkov
väčšom ako polovica PALu (resp. NTSC), teda 288. Potom je nutné
náhľad vypnúť alebo zapnúť duplikáciu videa (SmartTee) na
monitor, pokiaľ to software umožňuje.
DivX - Generals parameters
Pre-Processing Source – nastavenie dôležité pri
komprimovaní videa pochádzajúceho z analógových zdrojov (napr.
TV vysielanie). Odstraňuje šum tak, že blízke pixely "zlieva"
dokopy pomocou výpočtu ich aritmetického priemeru (ale
nezasahuje príliš odlišné pixely, takže hrany ostávajú
zachované). Ak je TV príjem veľmi zašumený, odporúčam nastavenie
Strong alebo až Extreme.
Odfiltrovanie šumu (redukcia šumu)
Pre redukciu šumu použite tieto funkcie
alebo filter:
-
Dynamic Noise Reduction
-
Smart Smoother 1.1
Synchronizácia zvuku a videa
Pre zachytávanie videa sa používajú dva
typy kariet:
Prvý
typ digitalizuje video i zvuk, samplovacie frekvencie sú
odvodené od jedného kryštálu. Ide väčšinou o karty určené pre
strihanie videa a sú drahšie.
Druhý
typ digitalizuje len video a k vzorkovaniu zvuku sa používa
zvuková karta. Na oboch kartách sa používa iný kryštál. Ide
väčšinou o komerčné karty - TV karty a pod.
U druhého typu kariet sa k nahrávaniu zvuku
používa zvuková karta, ktorá si riadi vzorkovanie sama. Pokiaľ
sa rozchádza kmitočet tohto vzorkovania s frekvenciou video
signálu, dostávame od zvukovej karty viac či menej dát, ako
potrebujeme. Malý príklad:
Uvažujme dvojhodinový film, ktorý nahrávame.
Pri správnej vzorkovacej frekvenci 44100Hz získame
2*60*60*44100=317520000 vzorkov. Pokiaľ bude ale kmitočet o 1Hz
vyšší, teda 44101Hz, získame 317527200 vzorkov, teda o 7200
viac. Týchto 7200 vzorkov je o 7200/44100=0.163 sekúnd navyše.
Áno poviete si, že je to zanedbateľné, v čom máte stále pravdu,
ale pri vzorkovaní o 10Hz vyššom (teda 44110Hz) ide už o
72000/44100=1.63 sekúnd naviac! O rovnaký čas sa bude pri
prehrávaní zvuk predchádzať oproti videu, čo už je poznať hodne.
A verte, že všetky nové zvukové karty nahrávajú štandardne
vzorkovaním 48000Hz (alebo i vyšším) a na požadovaných 44100Hz
prevzorkovávajú - väčšinou jednoducho vynechávaním niektorých
samplov. To nie je vôbec presné, takže dochádza k uvedenej
chybe. Niekedy pomôže zachytávať so zmienenou samplovacou
frekvenciou 48000Hz.
Jak z toho ale von? Najčastejším spôsobom je
zmena framerate videa. Nemení sa ale počet zachytených snímkov0,
ten zostane u PAL na 25fps, zmení sa ale uložená hodnota -
prepočíta sa tak, aby celková doba videa bola zhodná so zvukom.
Pokiaľ teda máme zvuk o 1.63s dlhší (vďaka nepresnému
vzorkovaniu), zmeníme framerate u dvojhodinovej nahrávky na
25*(2*60*60+1.63)/(2*60*60)=25.0056597fps. Pri prehrávaní tak
dôjde k správnej synchronizácii zvuku a videa. Tento postup
používajú všetky DirectShow aplikáce (ATV200, iuVCR, AMCap, ...)
pri nastavení Master stream na Audio.
Tu ale nastáva niekoľko problémov. Výpočet
nového kmitočtu prevádza AVI Mux filter od Microsoftu, ktorý je
súčasťou DirectShow. Ten ale počíta len s obmedzenou presnosťou
(kto vie prečo?), takže synchronizácia nie je dokonalá a
väčšinou je potrebné ju doopraviť (pomocou programov VirtualDub
alebo Synchronizer). Druhý problém je v tom, že nový framerate
nie je štandardný, a pri ďalšom spracovaní sa rovnako musíme
vrátiť k 25fps (napr. pri komprimácii do MPEG). Jediné použítie
je vtedy, ak ďalšie spracovanie bude prebiehať stále s AVI
súborom - napr. komprimácia do MPEG-4, DivX apod. Tretím
problémom je, že pri nahrávaní do viac AVI súborov (napr. do
segmentovaných AVI súborov pre prekonanie bariéry 4GB u
súborového systému FAT32) sa pre každý súbor spočíta iný
framerate. Tieto AVI súbory potom nepôjdu spojiť, pretože sú
iné, napriek tomu že majú rovnaký rozmer videa i kódeky. Pre
spojenie vo VirtualDubu je teda nutné u každého najprv zmeniť
framerate na rovnakú hodnotu (opäť VirtualDubem nebo
Synchronizerem) a až potom previesť samotné spojenie. Ešte
lepšie riešenie je nahrávať s Master stream nastaveným na None,
potom k prepočtu framerate nedôjde, zostane presne 25fps a
súbory pôjdu správne spojiť.
Najlepšie riešenie je ale zachovať 25fps,
teda nahrávať s nastavením Master stream na None. Zvuk sa
bude opäť rozbiehať s videom, čo nám ale nevadí, pretože to hneď
pri spracovaní napravíme - prevzorkovaním zvuku. Máte dve
možnosti. Ak vlastníte nejaký lepší nelineárny video editor,
napr. Vegas Video, otvorte v ňom tento súbor a vložte do
timeline. Nad sebou uvidíte video a zvuk a taktiež ich rozdielne
dĺžky. Stlačte klávesu CTRL (a držte), uchopte koniec zvuku myší
a natiahnite ho na rovnakú dĺžku ako má video. Ďalej pracujete
rovnako ako normálne. Upozorňujem, že v inom editore sa tento
úkon môže prevádzať ináč. Pokiaľ nevlastníte podobný video
editor, môžete vycucnúť zvuk z AVI súboru pomocou VirtualDubu
(nastavte Audio/DirectStream copy a potom pomocou Save as WAV)
uložte zvuk do WAV súboru, ktorý otvorte v nejakom audio
editore, ktorý vie prevzorkovávať (SoundForge, CoolEdit, ...).
Teraz súbor prevzorkujte na požadovanú dĺžku, teda dĺžku videa
(zistíte vo VirtualDube) a uložte opäť do WAV súboru. Vo
VirtualDube potom otvorte pôvodný AVI súbor a priraďte zvuk z
nového WAV súboru (pomocou Audio/WAV audio). Ďalej pracujete ako
obyčajne.
Možno sa vám tieto postupy zdajú krkolomné,
iná možnosť ale nie je (okrem kúpy prvého typu kariet rádovo za
10tisíc Sk a viac). Všetky uvedené programy je možné stiahnuť na
TVFreak.cz v sekcii Download.
Zachtávanie z
VHS - problémy
Prúžok dolu - Je to 7-8
linajková nekľudná čiara na dolnej hrane obrazu. Je to dané
definíciou normy VHS, ktorá nedoshuje plný PAL - chýba jej práve
7 riadkov. Na televízore ich nevidieť, pretože práve tých pár
riadkov je prekrytých rámom obrazovky. Odstránenie:
nastaviť orezanie 8 riadkov odspodu.
Vypadávanie snímkov v
sériách, ale nie stále - procesor si neporadil s nejakou
zložitejšou snímkou. Odstránenie: dôkladné vyčistenie systému,
defragmentácia disku, silnejší procesor
Vypadávanie snímkov pravidelne a po jednom -
spôsobené nutnou synchronizáciou snímkov v počítači a videu -
proste video nie je natoľko presné, aby sa napr. pri 10 minútach
(cca 15000 framov) o jeden neseklo - buď sa predbehne, alebo
oneskorí - a počítač ho vypustí. Odstránenie:
???
Vypadávanie snímkov
> 10 framov / hod - pri poškodenej
kazete ju zahoďte
Interlácia
a deinterlácia
Interlácia (prekladanie). Vychádza z
princípu televízie.
Citovanie článku z tvfreak.cz:
Televizní signál se přenáší v analogové
formě, v počtu 50 půlsnímků za vteřinu, obraz má celkem 625
řádků, ovšem pouze 576 jsou viditelné, ostatní slouží pro
synchronizaci, popř. pro přenos doplňkových služeb jako teletext
apod. Jeden půlsnímek je tvořen polovinou řádků, tedy
viditelných 288 řádky, přičemž první půlsnímek obsahuje sudé
řádky a druhý půlsnímek liché, což dá celkem celý obraz. Na
obrazovce TV se nejprve zobrazí první půlsnímek (se sudými řádky)
a poté druhý půlsnímek s lichými řádky, přičemž obrazovka již
nezobrazuje předchozí půlsnímek. Dostáváme tak iluzi
plných 576 řádků při 50 snímcích za vteřinu. Iluze by nebyla
úplná, kdyby první půlsnímek nebyl z jiného časového okamžiku
než druhý - dostáváme tak dva snímky s polovinou obrazové
informace, ovšem časově (o 1/50s) a obrazově (o jeden řádek
obrazu) posunuté. Tím se ušetřila polovina přenosového pásma.
Později při nástupu barevné TV se podobným principem přidala
barva, pouze namodulovaná nad původní jasovou složku, takže byla
zachovaná kompatibilita s původním černobílým vysíláním a čb
televize stále mohou přijímat barevné vysílání. Existuje ovšem
několik způsobu přidání barev, označené PAL, SECAM, ... to je
ale již pro nás nezajímavé.
Počítačové monitory fungují na podobném principu, zobrazují
ale neprokládaně, tedy po celých snímcích, každý snímek obsahuje
všechny řádky. Existují dvě základní metody, jak prokládané
video zobrazit na monitoru, říká se tomu Deinterlace.
Jedna se nazývá Weave a je nejběžnější. Pro dosažení
vyššího rozlišení se spojují dva půlsnímky dohromady, každý je
ale z jiného časového okamžiku, takže při pohybu objektů dochází
ke známe "zubatici" - roztřepení obrazu. Framerate je dále
poloviční, tedy 25 snímků/s.
Druhá metoda Bob využívá opačného
principu - zachovává počet snímků za vteřinu, tedy 50, ale
duplikuje jednotlivé řádky. Dochází tak ke snížení rozlišení na
polovinu ve vertikálním směru, navíc se obraz o jeden řádek
chvěje nahoru a dolů, protože půlsnímky jsou právě o ten jeden
řádek posunuty.
Existují ale ještě další metody, jak
vylepšit koukatelnost na monitoru. Velmi častá, především v
profesionálních střižnách je Blend field. Funguje jako
Weave, s tím rozdílem, že zprůměruje oba půlsnímky do sebe,
takže není vidět zubatice, ale prolnutí obou půlsnímků. O něco
lepší, především pro kompresory videa, které mívají se
střídajícími se čárami jako je prokládání problémy. Pro oko ale
pouze malý přínos.
Další metodou je Blended clipping,
která už dosahuje lepších výsledků. Dochází k analýze celého
obrazu, porovnává se jasová složka bodů nad sebou v řádcích z
obou půlsnímků. Pokud je rozdíl větší než nastavený limit,
zduplikuje se (nebo zprůměruje) na tom místě bod z jednoho
půlsnímku a vloží do řádku s druhého půlsnímku. Tato metoda je
již náročnější na zpracování a trvá daleko dále než předchozí
metody. Výsledek je ale již daleko lepší.
Předchozí metoda má ale nevýhodu v tom, že
vodorovná čára pouze v jednom řádku se ztratí. Proto se dále
provádí porovnání s předchozím snímkem a detekuje se i tento
stav, metoda se nazývá Motion blended clipping, často se
ale Blended clipping myslí rovnou tato metoda (DScaler,
ATV2000). Tyto metody mají ale také jisté neduhy, občas detekce
prokládání nefunguje úplně stoprocentně, proto se lze setkat i s
různými modifikacemi, které mají za úkol zlepšit detekci a
kvalitu obrazu. Obecně platí, čím lepší, tím větší zátěž
systému.
|