Katalog | Atlas | Best | Centrum | Najdi | Lop | Seznam | Zoznam | Google | Centrum | SZM

Programy na ovládanie TV obsahujú aj funkcie zachytávania. Zdá sa mi, že samostatné programy len na zachytávanie ani neexistujú. Niektoré programy však majú také komplikované nastavovanie staníc, že ich je možné podľa mňa ťažko zaraďovať medzi programy na ovládanie TV.

Programy:

ATV2000  - Program pre sledovanie TV a capture s prehrávačom (podpora externých titulkov a štatistiky bitrate). V TV móde umožňuje filtrovanie obrazu (deinterlace, DNR, rôzne efekty), filtrovanie zvuku a teletext, v Capture móde možnosť výberu kódeku videa a zvuku, nahrávací profily, capture do AVI a Ogg (s Vorbis zvukom).

CapTV ver. 2.0 - Veľmi dobrý program na sledovánie TV a zachytávanie. Podporuje zachytávanie automaticky číslovaných snímkov, video sekvencií a snímkových sekvencií. Vie taktiež udržovať posledných niekoľko snímkov v pamäti a po stisku klávesy ponechať na disku. Nie je  nutná inštalácia.

FlyDS - Program pre zachytávanie do AVI alebo MPEG-1 pre Win 2000,XP s plánovačom, deinterlace, MPEG recorder.

iuVCR

Virtual VCR - Dobrý a ľahko použiteľný zachytávací program. Funguje vo Win2000 (lepšie), tak vo Win98, ale i v WinXP. Veľké plus je jeho stabilita. Prepracované užívateľské rozhranie od verzie 2.6 . Pracuje s WDM ovládačom.

WinVDR Pro - Program pre nahrávanie do MPEG-4 AVI/WMV v reálnom čase.

DSCALER

Fly2000TV - podľa mojich skúseností asi najlepší pre zachytávanie program pre kartu FlyTV Prime 34 FM

LifeView TVR 3.20 - najlepší program na sledovanie TV priamo od výrobcu, umožňuje sledovanie TV v DVD kvalite bez akéhokoľvek zobrazovania prekrývania snímkov

Aktualizácia 21.3.2007:

Zo stránky LifeView zmizol program LifeView TVR 3.20 a je nahradený nejakou novšou verziou, tá však nie je pravdepodobne určená pre túto kartu a spôsobuje problémy a zamŕzanie PC. Ak má niekto záujem o LifeView TVR 3.20, nech sa mi ozve mailom.

ChrisTV - v súčasnosti jeden z najlepších programov na pozeranie TV. Existujú 3 verzie: Lite - je zadarmo, slúži hlavne na pozeranie TV. Professional a Standard- sú platená, umožňujú aj nahrávanie a majú veľa iných (zaujímavých) doplnkov.

K!TV - pomerne jednoduchý program, ale je freeware. Umožňuje prehľadné prepínanie programov. Výhodou je že vstupy (S-Video a Composite) je možné zaradiť medzi kanály a tak ich veľmi ľahko prepínať (napr. pri zapojení DVD prehrávača na S-Video a satelitu na Composite vstup)

Ovládanie TV

Čo sa týka ovládania TV, tak v každom programe je to trochu iné a zároveň v princípe podobné. Aj tu však platí upozornenie.

UPOZORNENIE ! - V mnohých programoch sa nastavuje krajina a podľa tejto krajiny programy ladia kanály (vlastne sa nastavuje norma, ale aby to bolo jednoduchšie pre bežných užívateľov, tak sa nastavuje krajina) Avšak Slovensko je v zozname zle zaradené a pri zvolení Slovenska sa nič nenaladí, zle sa naladí alebo nepôjde zvuk. Je to asi dané minulosťou, keďže kedysi sa u nás používala iná norma ako teraz. Preto pri voľbe krajiny zvoľte Rakúsko (Austria) alebo Poľsko.

Aktualizácia 21.3.2007:

Hitom dnešnej doby je používanie počítača ako domáceho multimediálneho centra (HTPC). Na tento účel je potrebné zvoliť vhodný program. Najznámejšia je edícia MS Windows Media Center Edition. Windows  Vista v sebe obsahuje taktiež program Media Center. Medzi bezplatné programy patrí Media Portal. Zoznam programov tohto typu je možné nájsť na http://www.eirikso.com/2005/10/25/the-media-center-software-list/

Za spomenutie stojí aj možnosť zvoliť programové vybavenie HTPC na báze linuxu: jedná sa napr. o mythtv alebo freevo. Tiež je možné vyskúšať distribúcie špeciálne na tento účel pripravené, jedná sa o KnoppMyth alebo MythDora (sú aj v sekcii Kúpiť Linux v ľavom menu). Ďalej možno spomenúť LinVdr a geexbox.

Tu treba spomenúť že na tento účel (HTPC) je potrebná aj TV karta s certifikátom MCE, ktorý však LifeView Prime 34 FM nemá, takže jej spustenie pod Windowsom za účelom HTPC je (asi) nemožné so štandardnými WinMCE, alebo s Media Portalom.

 Zachytávanie TV

Problematika zachytávania je však podstatne komplikovanejšia a rozmanitejšia.

PAL a problém s veľkosťou dát : V našich končinách máme televíznu normu PAL, čiže maximálne rozlíšenie, ktoré môžeme zachytiť do počítača, je 768 x 576 pri 25 snímkach za sekundu (prípadne 720 x 576 alebo 704 x 576 v závislosti od TV karty). Problém je v tom, že keď zachytávame video s takýmito parametrami, musíme v reálnom čase ukladať na disk veľké množstvo dát (vyše 30 MB/s). Mnohé počítače nedokážu spracovať a uložiť takýto dátový tok. A ak aj áno, jeden film by zabral na disku cca 160 GB.

Ako na to? - existujú v podstate dve metódy a ich kombinácia

Pomalý postup: v aplikácii určenej na zachytávanie zachytíme napr. film v nekomprimovanej podobe (alebo použijeme kodek s bezstratovou, resp. málo stratovou kompresiou). Takto získame určitý medziprodukt – veľmi veľký súbor. Ďalej, ak je treba, môžeme použiť editor na vyrezanie reklám alebo iné potrebné úpravy. Potom môžeme aplikovať filtre na odstránenie šumu. Šum sa nachádza v TV vysielaní, aj keď ho nie je vidno a je to náhodná informácia navyše. Kodek sa samozrejme snaží zakódovať aj túto informáciu a výsledkom je znížená kvalita videa. Tiež je teraz vhodné použiť filtre na zmenu veľkosti obrazu. Po odstránení šumu môžeme pristúpiť k finálnej (stratovej) komprimácii.
Výhodou tohto postupu je možnosť použiť kodeky resp. nastavenia nevhodné na realtime kompresiu a tým vyššiu kvalitu. Nevýhodou je väčšia časová náročnosť a potreba dostatočného miesta na disku pre "medziprodukt".

Rýchly postup: zachytávame, filtrujeme a komprimujeme do finálnej podoby naraz. Je to najrýchlejší spôsob – hneď po skončení máme výsledný súbor. Nevýhodou je veľká náročnosť na počítač. Ten musí naraz video a audio ťahať z TV karty, filtrovať, komprimovať a ukladať na disk. Keď to počítač nestíha, vynecháva snímky, prípadne sa rovno zrúti. Mnohé kodeky nedokážu komprimovať v reálnom čase a iné to robia na úkor kvality.

Kombinácia: Video zachytávať priamo do stratového kodeku ale audio zachytávať v nekomprimovanej podobe - menej problémov so zachytávaním, zvuk sa skomprimuje až potom

Zásady (všeobecné):

• Zvukový kodek používať PCM (nekomprimovaný) - s ostatnými môžu byť problémy (vypadávanie zvuku, snímkov, nečakané ukončenie záznamu, nezačatie záznamu)

• Použiť frekvenciu zvuku 48 kHz (pretože 48 kHz je štandardná frekv. zvukových kariet a nie 44,1 kHz ako si mnohý myslia)

• Zvoliť kodek s ohľadom na výkon vášho systému a rýchlosť a veľkosť pevného disku (viac v teste kodekov) a s ohľadom na požadovanú kvalitu: ak budete záznam ešte editovať, strihať (odstraňovať reklamy) tak voliť bezstratový kodek, alebo kodek s malou kompresiou; ak video nebudete editovať, tak možete zachytávať rovno do DivX, alebo XviD (ak vám to výkon stroja umožňuje)

• Vhodné je nastaviť v programe veľkosť Videostream Size na 768x576 a vo vlastnostiach DivX nastaviť Resize napr. na 384x288 - dosiahne sa tým podstatne lepšia kvalita ako keby ste priamo zachytávali do nižšieho rozlíšenia

• Ak sú okraje škaredé, tak nastaviť orezanie okrajov obrazu (číslo je počet orezaných pixelov)

• Z resize filtrov je najlepší "bicubic soft", ale je náročnejší na výkon CPU; ak CPU nestíha, tak použiť "bilinear"

• Ak je to možné tak v DivX nastaviť Source Interlace: Deinterlace all frames

• Pred skutočným nahrávaním si otestujte nastavené hodnoty nahraním krátkeho videa.

• Nikdy nepoužívajte pri zázname maximálnu hlasitosť! Optimálna hranica je na úrovni okolo 60-75%, ale je dobré dopredu si vyskúšať aká úroveň vám vyhovuje.

• Disk je nutné pravidelne udržiavať (defregmentovať, kontrolovať, uvoľňovať čo najviac voľného priestoru a podobne).

• Pred samotným grabovaním je dobré počítač čo najviac odľahčiť – to znamená vypnúť programy bežiace v pozadí, ktoré odoberajú systémové prostriedky. Najlepšie je grabovať na samostatný rýchly disk (alebo aspoň na nesystémovú partíciu).

• Štandardné rozlíšenie PAL je 768x576, polovica 384x288 odpovedá kvalite VHS

• Ak netrváte na zachovaní pomeru strán pixlu 1:1, doporučené rozlíšenie je 720x576 alebo 360x288

• Kódovanie používajte YUV alebo YUY2 (YUY2 používam ja)

• Pozor na maximálnu veľkosť súborov ak používate FAT32 - je max. 4GB !   U NTFS je neobmedzená.

• Lacnejšie karty, napr. s čipom BT848 nebo BT878 nevedia zároveň zachytávať a zobrazovať náhľad na monitore pri počte riadkov väčšom ako polovica PALu (resp. NTSC), teda 288. Potom je nutné náhľad vypnúť alebo zapnúť duplikáciu videa (SmartTee) na monitor, pokiaľ to software umožňuje.

DivX - Generals parameters Pre-Processing Source – nastavenie dôležité pri komprimovaní videa pochádzajúceho z analógových zdrojov (napr. TV vysielanie). Odstraňuje šum tak, že blízke pixely "zlieva" dokopy pomocou výpočtu ich aritmetického priemeru (ale nezasahuje príliš odlišné pixely, takže hrany ostávajú zachované). Ak je TV príjem veľmi zašumený, odporúčam nastavenie Strong alebo až Extreme.

Odfiltrovanie šumu (redukcia šumu)

Pre redukciu šumu použite tieto funkcie alebo filter:

• Dynamic Noise Reduction

• Smart Smoother 1.1

Synchronizácia zvuku a videa

Pre zachytávanie videa sa používajú dva typy kariet:

Prvý typ digitalizuje video i zvuk, samplovacie frekvencie sú odvodené od jedného kryštálu. Ide väčšinou o karty určené pre strihanie videa a sú drahšie.

Druhý typ digitalizuje len video a k vzorkovaniu zvuku sa používa zvuková karta. Na oboch kartách sa používa iný kryštál. Ide väčšinou o komerčné karty - TV karty a pod.

U druhého typu kariet sa k nahrávaniu zvuku používa zvuková karta, ktorá si riadi vzorkovanie sama. Pokiaľ sa rozchádza kmitočet tohto vzorkovania s frekvenciou video signálu, dostávame od zvukovej karty viac či menej dát, ako potrebujeme. Malý príklad:

Uvažujme dvojhodinový film, ktorý nahrávame. Pri správnej vzorkovacej frekvenci 44100Hz získame 2*60*60*44100=317520000 vzorkov. Pokiaľ bude ale kmitočet o 1Hz vyšší, teda 44101Hz, získame 317527200 vzorkov, teda o 7200 viac. Týchto 7200 vzorkov je o 7200/44100=0.163 sekúnd navyše. Áno poviete si, že je to zanedbateľné, v čom máte stále pravdu, ale pri vzorkovaní o 10Hz vyššom (teda 44110Hz) ide už o 72000/44100=1.63 sekúnd naviac! O rovnaký čas sa bude pri prehrávaní zvuk predchádzať oproti videu, čo už je poznať hodne. A verte, že všetky nové zvukové karty nahrávajú štandardne vzorkovaním 48000Hz (alebo i vyšším) a na požadovaných 44100Hz prevzorkovávajú - väčšinou jednoducho vynechávaním niektorých samplov. To nie je  vôbec presné, takže dochádza k uvedenej chybe. Niekedy pomôže zachytávať so zmienenou samplovacou frekvenciou 48000Hz.

Jak z toho ale von? Najčastejším spôsobom je zmena framerate videa. Nemení sa ale počet zachytených snímkov0, ten zostane u PAL na 25fps, zmení sa ale uložená hodnota - prepočíta sa tak, aby celková doba videa bola zhodná so zvukom. Pokiaľ teda máme zvuk o 1.63s dlhší (vďaka nepresnému vzorkovaniu), zmeníme framerate u dvojhodinovej nahrávky na 25*(2*60*60+1.63)/(2*60*60)=25.0056597fps. Pri prehrávaní tak dôjde k správnej synchronizácii zvuku a videa. Tento postup používajú všetky DirectShow aplikáce (ATV200, iuVCR, AMCap, ...) pri nastavení Master stream na Audio.

Tu ale nastáva niekoľko problémov. Výpočet nového kmitočtu prevádza AVI Mux filter od Microsoftu, ktorý je súčasťou DirectShow. Ten ale počíta len s obmedzenou presnosťou (kto vie prečo?), takže synchronizácia nie je dokonalá a väčšinou je potrebné ju doopraviť (pomocou programov VirtualDub alebo Synchronizer). Druhý problém je v tom, že nový framerate nie je štandardný, a pri ďalšom spracovaní sa rovnako musíme vrátiť k 25fps (napr. pri komprimácii do MPEG). Jediné použítie je vtedy, ak ďalšie spracovanie bude prebiehať stále s AVI súborom - napr. komprimácia do MPEG-4, DivX apod. Tretím problémom je, že pri nahrávaní do viac AVI súborov (napr. do segmentovaných AVI súborov pre prekonanie bariéry 4GB u súborového systému FAT32) sa pre každý súbor spočíta iný framerate. Tieto AVI súbory potom nepôjdu spojiť, pretože sú iné, napriek tomu že majú rovnaký rozmer videa i kódeky. Pre spojenie vo VirtualDubu je teda nutné u každého najprv zmeniť framerate na rovnakú hodnotu (opäť VirtualDubem nebo Synchronizerem) a až potom previesť samotné spojenie. Ešte lepšie riešenie je nahrávať s Master stream nastaveným na None, potom k prepočtu framerate nedôjde, zostane presne 25fps a súbory pôjdu správne spojiť.

Najlepšie riešenie je ale zachovať 25fps, teda nahrávať s nastavením Master stream na None. Zvuk sa bude opäť rozbiehať s videom, čo nám ale nevadí, pretože to hneď pri spracovaní napravíme - prevzorkovaním zvuku. Máte dve možnosti. Ak vlastníte nejaký lepší nelineárny video editor, napr. Vegas Video, otvorte v ňom tento súbor a vložte do timeline. Nad sebou uvidíte video a zvuk a taktiež ich rozdielne dĺžky. Stlačte klávesu CTRL (a držte), uchopte koniec zvuku myší a natiahnite ho na rovnakú dĺžku ako má video. Ďalej pracujete rovnako ako normálne. Upozorňujem, že v inom editore sa tento úkon môže prevádzať ináč. Pokiaľ nevlastníte podobný video editor, môžete vycucnúť zvuk z AVI súboru pomocou VirtualDubu (nastavte Audio/DirectStream copy a potom pomocou Save as WAV) uložte zvuk do WAV súboru, ktorý otvorte v nejakom audio editore, ktorý vie prevzorkovávať (SoundForge, CoolEdit, ...). Teraz súbor prevzorkujte na požadovanú dĺžku, teda dĺžku videa (zistíte vo VirtualDube) a uložte opäť do WAV súboru. Vo VirtualDube potom otvorte pôvodný AVI súbor a priraďte zvuk z nového WAV súboru (pomocou Audio/WAV audio). Ďalej pracujete ako obyčajne.

Možno sa vám tieto postupy zdajú krkolomné, iná možnosť ale nie je (okrem kúpy prvého typu kariet rádovo za 10tisíc Sk a viac). Všetky uvedené programy je možné stiahnuť na TVFreak.cz v sekcii Download.

Zachtávanie z VHS - problémy

Prúžok dolu - Je to 7-8 linajková nekľudná čiara na dolnej hrane obrazu. Je to dané definíciou normy VHS, ktorá nedoshuje plný PAL - chýba jej práve 7 riadkov. Na televízore ich nevidieť, pretože práve tých pár riadkov je prekrytých rámom obrazovky.  Odstránenie: nastaviť orezanie 8 riadkov odspodu.

Vypadávanie snímkov v sériách, ale nie stále - procesor si neporadil s nejakou zložitejšou snímkou. Odstránenie: dôkladné vyčistenie systému, defragmentácia disku, silnejší procesor

Vypadávanie snímkov pravidelne a po jednom - spôsobené nutnou synchronizáciou snímkov v počítači a videu - proste video nie je natoľko presné, aby sa napr. pri 10 minútach (cca 15000 framov) o jeden neseklo - buď sa predbehne, alebo oneskorí - a počítač ho vypustí. Odstránenie: ???

Vypadávanie snímkov > 10 framov / hod - pri poškodenej kazete ju zahoďte

Interlácia a deinterlácia

Interlácia (prekladanie). Vychádza z princípu televízie.

Citovanie článku z tvfreak.cz:

Televizní signál se přenáší v analogové formě, v počtu 50 půlsnímků za vteřinu, obraz má celkem 625 řádků, ovšem pouze 576 jsou viditelné, ostatní slouží pro synchronizaci, popř. pro přenos doplňkových služeb jako teletext apod. Jeden půlsnímek je tvořen polovinou řádků, tedy viditelných 288 řádky, přičemž první půlsnímek obsahuje sudé řádky a druhý půlsnímek liché, což dá celkem celý obraz. Na obrazovce TV se nejprve zobrazí první půlsnímek (se sudými řádky) a poté druhý půlsnímek s lichými řádky, přičemž obrazovka již nezobrazuje předchozí půlsnímek. Dostáváme tak iluzi plných 576 řádků při 50 snímcích za vteřinu. Iluze by nebyla úplná, kdyby první půlsnímek nebyl z jiného časového okamžiku než druhý - dostáváme tak dva snímky s polovinou obrazové informace, ovšem časově (o 1/50s) a obrazově (o jeden řádek obrazu) posunuté. Tím se ušetřila polovina přenosového pásma. Později při nástupu barevné TV se podobným principem přidala barva, pouze namodulovaná nad původní jasovou složku, takže byla zachovaná kompatibilita s původním černobílým vysíláním a čb televize stále mohou přijímat barevné vysílání. Existuje ovšem několik způsobu přidání barev, označené PAL, SECAM, ... to je ale již pro nás nezajímavé.
Počítačové monitory fungují na podobném principu, zobrazují ale neprokládaně, tedy po celých snímcích, každý snímek obsahuje všechny řádky. Existují dvě základní metody, jak prokládané video zobrazit na monitoru, říká se tomu Deinterlace. Jedna se nazývá Weave a je nejběžnější. Pro dosažení vyššího rozlišení se spojují dva půlsnímky dohromady, každý je ale z jiného časového okamžiku, takže při pohybu objektů dochází ke známe "zubatici" - roztřepení obrazu. Framerate je dále poloviční, tedy 25 snímků/s.

Druhá metoda Bob využívá opačného principu - zachovává počet snímků za vteřinu, tedy 50, ale duplikuje jednotlivé řádky. Dochází tak ke snížení rozlišení na polovinu ve vertikálním směru, navíc se obraz o jeden řádek chvěje nahoru a dolů, protože půlsnímky jsou právě o ten jeden řádek posunuty.

Existují ale ještě další metody, jak vylepšit koukatelnost na monitoru. Velmi častá, především v profesionálních střižnách je Blend field. Funguje jako Weave, s tím rozdílem, že zprůměruje oba půlsnímky do sebe, takže není vidět zubatice, ale prolnutí obou půlsnímků. O něco lepší, především pro kompresory videa, které mívají se střídajícími se čárami jako je prokládání problémy. Pro oko ale pouze malý přínos.

Další metodou je Blended clipping, která už dosahuje lepších výsledků. Dochází k analýze celého obrazu, porovnává se jasová složka bodů nad sebou v řádcích z obou půlsnímků. Pokud je rozdíl větší než nastavený limit, zduplikuje se (nebo zprůměruje) na tom místě bod z jednoho půlsnímku a vloží do řádku s druhého půlsnímku. Tato metoda je již náročnější na zpracování a trvá daleko dále než předchozí metody. Výsledek je ale již daleko lepší.

Předchozí metoda má ale nevýhodu v tom, že vodorovná čára pouze v jednom řádku se ztratí. Proto se dále provádí porovnání s předchozím snímkem a detekuje se i tento stav, metoda se nazývá Motion blended clipping, často se ale Blended clipping myslí rovnou tato metoda (DScaler, ATV2000). Tyto metody mají ale také jisté neduhy, občas detekce prokládání nefunguje úplně stoprocentně, proto se lze setkat i s různými modifikacemi, které mají za úkol zlepšit detekci a kvalitu obrazu. Obecně platí, čím lepší, tím větší zátěž systému.